Sväteniny

1. Pohreb

Všeobecne    

 Kresťanský pohreb je liturgickým slávením Cirkvi. Služba Cirkvi tu má za cieľ jednak vyjadriť účinné spoločenstvo so zosnulým a jednak umožniť na ňom účasť spoločenstvu zídenému na pohrebe a ohlasovať mu večný život.

     Pochovať je možné po 48 hodinách. Ak niekto požiada z rôznych dôvodov o pochovanie skôr, tak len s povolením lekára. Toto povolenie vydáva lekár, ktorý koná obhliadku. V sobotu, nedeľu a počas sviatkov sa pochováva len so zvláštnym súhlasom pohrebníctva. Upozorňujeme, že sviatosť pomazania chorých je možné udeľovať len živým.

    Ak sa niekto z vašich blízkych ocitne v nemocnici a potrebuje kňaza, k dispozícii o. Vojtech Biačko, duchovný správca nemocnice (0911 711 208). V súrnych prípadoch volajte hneď; tak ako lekára aj kňaza.

 Praktické

• Pohrebná služba určí dátum a čas pohrebu.
• Matričný úrad vystaví úmrtný list.
• Prídete na farský úrad nahlásiť termín pohrebu, ktorý určila pohrebná služba;
• treba priniesť so sebou List o prehliadke mŕtvého, ktorý musí byť čitateľný a musí byť na ňom originálna pečiatka z matričného úradu.
• Po pohrebnom obrade sa údaje o zosnulom zapíšu do farskej matriky zosnulých.
• Svätá božská liturgia obetovaná za zosnulého (zosnulú) bude slávena v čase podľa dohody s pozostalými.

Umieranie

     „Všetok ľudský zhon sa končí smrťou. Prestane bohatstvo i sláva, lebo príchod smrti všetko zničí,“ nám dobre známe slová, ktoré spievame na pohrebe. Ešte silnejší je pre každého z nás beznádejný pohľad na blízkeho zosnulého človeka. Vtedy si uvedomujeme, že človek kráča k smrti. Je to trpká myšlienka pre toho, kto si užíva pozemské dobrá, ale, naopak, vítaná pre toho, koho život ničí. Všetci sa so smrťou stretneme, všetci ju musíme zažiť. Každý človek, teda aj ja, raz okúsi smrť.

      Smrť je spoločným osudom ľudu, cestou, ktorou ide celý svet. Človek vydaný smrti nemá moc, aby sa sám zachránil. Pre nás kresťanov by však smrť a umieranie nemali byť naplnené beznádejou a strachom z neznámeho. Boh zachránil človeka od smrti, poslal svojho Syna, aby zomrel za nás. Kristus zobral na seba našu smrť. „Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou“ (2 Kor 5,21). Kristus zobral na seba naše hriechy, všetok trest za ľudský hriech padol na neho. Pretrpel smrť a zosnulým priniesol radostnú zvesť, že sa im vráti život. Kristus zobral smrti všetku moc.

      Už počas svojho verejného účinkovania Ježiš prejavoval náznaky svojho budúceho víťazstva nad smrťou, keď privolával mŕtvych k životu. V Božom kráľovstve, ktoré ustanovoval, smrť cúvala pred tým, ktorý je „vzkriesenie a život“ (Jn 11, 25). Napokon sa postavil proti nej v jej vlastnej oblasti a porazil ju vtedy, keď sa zdalo, že ho premôže. Apoštol Pavol dosvedčuje: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem“ (1 Kor 15, 3-4). Toto je základná pravda našej viery: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval“ (Tropár Paschy).

      Ale ako hovorí apoštol, viera bez skutkov je mŕtva (Jak 2, 26). Ak vyznávame, že Kristus zomrel za nás a dáva nám spásu skrze vieru, potom sa táto viera musí prejaviť v našom živote. Lebo viera bez skutkov je neúčinná. Viera, ktorá nie je živá, je zbytočná.

      Svojím životom musíme vydávať svedectvo o tom, že Kristus zničil hriech a premohol smrť. Plody Ježišovej smrti majú byť viditeľné v našom každodennom živote. Kresťan môže každý deň nanovo zomierať. Nie telesnou smrťou, ale duchovnou - obetou. Je to proces, ktorý sa udial na kríži. Ježiš hovorí: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Zomrieť znamená zobrať sebe, aby mal ten druhý. Zomrieť znamená zrieknuť sa svojich predstáv, svojho času, obetovať sa pre dobro druhých. Keď dokážeme zomrieť pre druhých a budeme sa spoliehať na Boží prísľub, Boh nás zachráni.

      Tak, ako Boh vzkriesil Krista, tak vzkriesi aj nás, ak svoj život s dôverou vložíme do jeho rúk. Ježiš nám ukázal cestu, ako prijať kríž: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46). Kresťan je človek, ktorý tomuto svetu vydáva svedectvo o tom, že sa nebojí umierania a smrti, lebo Kristus mu dáva nový život. Desivá nutnosť smrti sa zmenila na predmet blaženosti, lebo blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz (Zjv 14, 13).

      Ak veríme, že Boh vzkriesil Ježiša Krista, prečo sa často bojíme zomrieť, aby mohol vzkriesiť aj nás? Prečo sa bojím zomrieť svojim predstavám o sebe a bojím sa prijať pravdu o tom, že som hriešny? Celý život so sebou bojujem, ale Kristus ma chce milovať takého, aký som. Prečo sa bojím úplne spoliehať na dar spásy, ktorý mi Boh dáva zadarmo?

       Prečo sa manželia boja zomrieť jeden pre druhého, aby im Boh mohol vrátiť život? Prečo chcem byť stále ten prvý, ten, ktorý má pravdu? Prečo sa rodič bojí obetovať svoj čas pre svoje deti, aby mal skúsenosť, že dostane oveľa viac? Prečo sa bojíme zomierať? Je to pre našu malú vieru.

      „Spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar“ (Ef 2, 8). Ale ak dnes v našom živote nevidieť skutky  viery, môžeme sa skrze takúto vieru spasiť? Ak sa dnes bojím zomierať, ako som pripravený na svoju telesnú smrť a na stretnutie so svojím Pánom?

      Apoštol Pavol nás varuje, aby sme sa chránili ľudí, ktorí majú výzor nábožnosti, ale jej silu popierajú (2 Tim 3, 5). Nebuďme aj my tí, ktorí popierajú silu viery v Ježiša Krista. Nebuďme kresťanmi len na 50 percent, ale využime všetky milosti a dary, ktoré nám Boh chce dať. Nebojme sa zomierať každý deň, aby sme každý deň mohli prežiť skúsenosť so živým Kristom. Nebojme sa niečo stratiť a obetovať pre Ježiša a blížneho, aby sme mohli dostať stonásobne viac už tu na zemi a v budúcom veku večný život (Mk 10, 17). Pre kresťana zomrieť je napokon ziskom. Ježiš Kristus nás ubezpečuje: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25-26).Veríš tomu?

2. Svätenie domov

3. Svätenie áut